Bol február 1997. Trojica bežcov, zamestnancov tej istej fabriky sa rozhodla využiť rekondičný pobyt na kvalitnú zimnú prípravu pred nadchádzajúcou bežeckou sezónou. Osud chcel, aby sa jeden z nich už nevrátil, ostal tam natrvalo. Tréningovú trasu cez Chatu pri Zelenom plese, Veľkú Svišťovku a Skalnaté Pleso už nedokončil. Ostal tam, pod Nemeckými rebríkmi. Manžel, otec troch detí, kamarát, ..., bežec, a nie hocaký. V svojej krátkej, 12- ročnej bežeckej kariere dokázal odbehnúť 49 maratónov v osobnom čase 2 hodiny a 42 minút, raz sa zúčastnil behu na 50 kilometrov v čase 3:16 hod., 100 kilometrový beh zdolal 8- krát, najrýchlejšie za 7:20 hod., 12- hodinovku absolvoval 2- krát v osobnom rekorde 138,0 km, 24- hodinovku odbehol šesťkrát v osobnom rekorde 233,6 km. Raz sa postavil aj na štart päť- etapového ultrabehu Wien – Budapest v celkovej dĺžke 360 kilometrov. Osobitnú pozornosť v svojich bežeckých aktivitách venoval 264- km dlhému behu Nyiregyháza – Budapest, ktorý dokázal zdolať v štyroch ročníkoch po sebe štyrikrát, čo dokázali oceniť aj usporiadatelia. Bol odmenený plaketou „Bežecký hrdina Východného Maďarska“. Aj preto, na znak úcty, sme pomenovali hlavnú kategóriu jeho memoriálom- Memoriálom Štefana Semana. Štefan, nezabúdame!
