Bol február 1997. Trojica bežcov, zamestnancov tej istej fabriky sa rozhodla využiť rekondičný pobyt na kvalitnú zimnú prípravu pred nadchádzajúcou bežeckou sezónou. Osud chcel, aby sa jeden z nich už nevrátil, ostal tam natrvalo. Tréningovú trasu cez Chatu pri Zelenom Plese, Veľkú Svišťovku a  Skalnaté Pleso už nedokončil.. Ostal tam, pod Nemeckými rebríkmi. Manžel, otec troch detí, kamarát, ...

         ...,bežec a nie hocaký. V svojej krátkej, 12-ročnej bežeckej kariére dokázal odbehnúť 49 maratónov v osobnom čase 2:42 hod., behu na 50 kilometrov sa zúčastnil raz v čase 3:16 hod, 100 km beh zdolal 8-krát, najrýchlejšie za 7:20 hod., 12-hodinovku absolvoval 2-krát v osobnom rekorde 138,0 km, 24-hodinovku odbehol šesťkrát v   osobnom rekorde   233,6 km.   Raz štartoval aj na päť-etapovom ultrabehu Wien –Budapest v celkovej dĺžke 360 kilometrov.
      Osobitnú pozornosť v svojich bežeckých aktivitách venoval jedno-etapovému, 264km dlhému behu Nyiregyháza – Budapest, ktorý zdolal v štyroch ročníkoch po sebe, čo dokázali oceniť aj usporiadatelia. Bol odmenený   plaketou bežecký hrdina Východného Maďarska.        Aj preto sa skupina bežcov hneď po založení O5 bežecký klub Furča   a organizovaní          1.ročníka   Furčianskeho maratónu na znak úcty rozhodla pomenovať hlavnú kategóriu jeho memoriálom –  Memoriálom Štefana Semana. 

      Štefan, nezabúdame.!